Choď na obsah Choď na menu
 


Kapitola 8: Keď posol žiari

111111113.jpg

article preview

             Trvalo celé týždne, kým Lena ako tak pochopila svoje poslanie. Jej nemotorné kroky sa postupne začali meniť. Keď vzala do ruky harmoniku, už sa jej ruky netriasli. Daniel stál v diaľke, tak aby ho dievča nevidelo a s radosťou sa započúval do magickej melódie. To čo sa v tej chvíli vznášalo vo vzduchu, dokázalo roztápať sneh na zamrznutých uličkách.

            Každý večer sa spoločne stretli pred dverami starého domu a Daniel potľapkal Lenu po pleci. Zvedavo sa usmial a spýtal sa: „Tak aké to dnes bolo?“

            Ryšavá bludička už nemala slzy v očiach, začala sa na svojej práci zabávať. „Dvakrát ma vyhnali z obchodu metlou. Ale ja som to ustála.“

            Daniel sa rozchichotal. Sám sa prizeral, ako Lenu ženú metlou z obchodu, avšak dievča to neustálo. Videl, ako sa jej roztriasla špička nosa a do líc jej vstúpila červeň. Myslel si, že vybuchne. Ale bludička namiesto kriku vytrhla predavačovi metlu z rúk a začala ho ňou trieskať po zadku.

            Chlapec sa zadíval na bludičku napoly prísne, avšak kútiky úst ho prezrádzali, triasli sa od smiechu. „Neklameš mi?“ Lena iba pokrútila hlavou.

            Daniel považoval toto spolubývanie spočiatku za zvláštne. Všade nachádzal Lenine veci. Jej ponožky akoby si k nemu samé nachádzali cestu. Keď sa pozrel pod gauč, skrývali sa tam jej červené bavlnené ponožky, s deravou pätou, ktoré priam kvílili: „Vyper ma!“ Ďalšie našiel v kúpeľni, viseli na šnúre úplne pokojne. A keď šiel Daniel okolo, spadli mu priami pod nos. Iba si zhrozene vzdychol. „Fuj, to je hotový toxický odpad!“ Vôbec ho neprekvapilo, keď jedny našiel pri kvetináči a na posledných spával malý čierny kocúr, ktorého sa spoločne rozhodli volať Čertík.

            Jedného dňa si Daniel pustil ústa na špacírku a povedal Lene, čo si myslí o jej neporiadku. „Dievča, si hrozný bordelár. Nechápem, odkiaľ berieš toľko ponožiek. Baba bláznivá.“

            Ryšavá Lena iba potriasla hlavou. „To nemyslíš vážne. Vadia ti moje ponožky? Videl si, koľko si tu mal pavučín, než som to všetko upratala? A navyše tie ponožky mi neustále kradne Čertík a hrá sa s nimi.“

            Zhrozený Čertík sa radšej skryl pred blížiacou sa búrkou. Ale Daniel na ponožky razom zabudol. Cítil sa dotknutý zmienkou o pavučinách. „To nebol neporiadok. To boli moji spolubývajúci. A len tak mimochodom, neboli takí otravní ako ty.“

            Daniel hovoril Lene v jednom kuse, že je malá otrava, avšak nikdy  to nemyslel vážne. Nevedel, čím to bolo, avšak, keď mu nebola nablízku, zrazu sa cítil smutne. Ešte aj na tie rozhádzané ponožky sa tešil. A keď nejaké našiel pod gaučom, zasmial sa sám pre seba, konečne cítil, že je naozaj doma.

Ráno pred Vianocami sa Daniel rozhodol pobrať sa spolu s Lenou na klzisko. Kufrík jej pridelil korčule a Daniel sa celé ráno na nej dobre zabával. „Uvidíme, či sa na nich udržíš aspoň minútu.“

            Lena sa nazlostene zasmiala. „Vypadnú ti oči, keď ma na nich uvidíš.“

            Bývalému poslovi sa takéto podpichovanie páčilo a neváhal v ňom pokračovať. „Samozrejme, že vypadnú. To sa len tak nevidí, keď niekto padne na zadok stokrát, je to zábava, ako sa patrí.“

            Kráčali spolu zamrznutou ulicou. Lena mala na sebe strieborné šaty, to Daniela prekvapilo, kufrík mu predsa nikdy nič pekné neobliekol. Avšak keď sa na Lenu zadíval poriadne, zbadal deravé pančušky a hnedé záplaty na kabáte, cez ktoré sa drali ďalšie diery. Potom uvidel jej podobu vo výklade obchodu a vyrazilo mu to dych. Mala hnedé vlasy vyčesané do drdola a mladú tvár, na ktorej nebola jediná vráska. V predvečer Vianoc bola nádherná. Avšak to nebol dôvod, kvôli ktorému Daniel na malú chvíľu zatajil dych. Uvidel krásnu ženu, ale uvedomil si, že ryšavá Lena sa mu páčila zo všetkých žien najviac.

            Cítil, ako sa od nervozity celý triasol. Mohol sa po toľkých rokoch zaľúbiť? Alebo sa iba zbláznil. Keď ju zbadal na ľade, vedel, že jeho srdce to cítilo od úplného začiatku. Bol v tom až po uši. Strapatá Lena v jeho očiach vyzerala ako víla. Jemne sa kĺzala na ľade a nespadla ani raz. Keď vystrúhala prvú piruetu, už sa na ňu dívalo celé klzisko, a pri druhej jej deti nadšene tlieskali.

            Bludička pribehla k svojmu učiteľovi a natešene ukazovala na klzisko. „Videl si, aká som bola? Všetkým sa to páči.“

            Daniel sa rozhodol, že ju ešte raz podpichne. „Prepáč, zapozeral som sa do opačnej strany a nič som si nevšimol. Môžeš to zopakovať?“

            Lena sa nazlostila, dokonca Daniela ťapla po pleci. „Ty jeden...“ Než to stihla dopovedať, Daniel ju schytil za plecia a dal jej jemný bozk na pery.

            Na klzisku však neboli jediní. Lívia mala konečne po niekoľkých mesiacoch voľno. Keď zbadala Daniela, nemohla uveriť vlastným očiam. Mal tú drzosť byť tu a ešte sa aj bozkával s iným dievčaťom. Pribehla k nemu a zúrila, bolo jej jedno, že to dievča počulo. „Nechal si ma v reštaurácii celkom samú. Musela som to všetko zaplatiť sama! Iba si sa zdvihol a už ťa nebolo! A teraz si tu s touto?“

            Daniela Líviin príchod zaskočil. Díval sa na ňu prázdnym pohľadom. „Tú večeru ti zaplatím.“

            Lívia sa zlostila, ako nikdy pred tým. „To mi teda zaplatíš, veď uvidíš, na takú platbu nikdy nezabudneš.“ Než  Daniel niečo stihol povedať, bola už preč.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 


Posledné fotografie




Štatistiky

Online: 1
Celkom: 146165
Mesiac: 3222
Deň: 163